tabula.kysuckylieskovec.sk
true

Obce Kysucký Lieskovec a Bolatice – prírodné, historické a kultúrne zaujímavosti


Kysucký Lieskovec

Kysucký Lieskovec je obec na západnom okraji Kysuckej vrchoviny, pri ústí Lodňanky do Kysuce, v nadmorskej výške 368 metrov. Patrí k dolným Kysuciam a leží v severnej časti Slovenska. Poloha obce je strategická – 15 km severne od Žiliny a 15 km južne od Čadce – a susedí s obcami Lodno na východe a Ochodnica na západe. Medzi Kysuckým Lieskovcom a Ochodnicou preteká rieka Kysuca, vedľa ktorej vedie aj dvojkoľajová železnica. Najdlhšiu susedskú hranicu obec má s Kysuckým Novým Mestom, vzdialeným približne 5 kilometrov, a ďalej s obcami Lodno a Povina.

Katastrálne územie obce pokrýva 1320 hektárov. V minulosti bol Lieskovec charakterizovaný ako šesťkilometrový chotár, v ktorom väčšinu tvorili lesy a pasienky, zatiaľ čo menšiu časť zaberala orná pôda. Dodnes si obec zachovala tradičné názvy lokalít ako U Bútorych, Pod Lánom, Pod Hôrkami, Na Dielniciach, V Hliniskách, Za Riekou, Na Hôrach či Na Cholvarkoch – miestach, kde kedysi stáli drevené chlievy v lese.
Prvá písomná zmienka o Kysuckom Lieskovci pochádza z roku 1438, kde sa uvádza pod názvom Leskovecz. Patrila pod budatínske hradné panstvo a vznikla na základe zákupného práva. Pôvodný názov obce sa v priebehu času menil a vystriedal niekoľko variantov. V roku 1598 sa v obci nachádzalo trinásť domov a mlyn. O päťdesiat rokov neskôr, v roku 1658, tu stálo 11 sedliackych domov, 7 železiarskych hospodárstiev a krčma, ktorá bola spoločenským centrom obce.

Výrazný rozvoj nastal koncom 18. storočia, keď v roku 1784 obec tvorilo už 124 domov a žilo tu 681 obyvateľov. Hospodárska činnosť obce sa sústreďovala na pastierstvo, roľníctvo, drotárstvo, košíkarstvo, šindliarstvo a výrobu riečic – jednoduchých drevených náradí a hospodárskych pomôcok. Tieto remeslá umožňovali obyvateľom dopĺňať príjem z poľnohospodárstva a mnohým poskytovali aj sezónnu prácu mimo obce, čím sa ich meno rozšírilo aj do iných regiónov.
Kysucký Lieskovec si zachoval tradičný vidiecky charakter aj v súčasnosti. Obec má približne 800 domov a 2 394 obyvateľov, pričom ročný prírastok detí je okolo 20 až 25. Krajina okolo obce je pestrá – kombinácia lesov, pasienkov a polí vytvára harmonické prostredie, ktoré pripomína historický spôsob života a remeselné zameranie regiónu. Staré názvy lokalít a pôvodné remeselné tradície sa stali súčasťou kultúrnej identity obce, ktorá si uchováva spojenie človeka s prírodou aj v modernej dobe.
Obec Bolatice

Bolatice sú starobylá slezská obec ležiaca v južnej časti Hlučínskej pahorkatiny, necelých šesť kilometrov na severovýchod od mesta Kravaře, blízko hraníc s Poľskom. Rozprestierajú sa na území s nadmorskou výškou od 271 do 304 metrov, pričom samotná obec leží približne vo výške 260 metrov. K najnižším miestam patrí juh obce pri bývalej pieskovni, kde sa stretáva Černý potok s potokom Opusty vo výške 240 metrov nad morom.

Okolie obce tvorí rozľahlá poľnohospodárska krajina, ktorá na severovýchode plynule prechádza do veľkého Chuchelenského lesa, prevažne smrekového a borovicového, a do lesa Bažantnice. Táto kombinácia polí a lesov vytvára charakteristickú zelenú „korunu“ okolia, ktorá je nielen esteticky pôsobivá, ale aj dôležitá pre lokálnu biodiverzitu a rekreáciu.
V súčasnosti má obec Bolatice približne 4 400 obyvateľov a ich počet každoročne stúpa. Obec disponuje kompletnou občianskou vybavenosťou – obecný úrad sídli v miestnom zámku, ďalej tu nájdeme knižnicu, nákupné centrum, poštu, kostol, komplex budov základnej a materskej školy, dve hasičské zbrojnice a štyri kaplnky. Pre šport a voľný čas slúžia kúpalisko, sauna a vela ihrisek - ak futbalové, tak detské. Kultúrny život obce je sústredený v kultúrnom dome a v knižnici.

História obce siaha do stredoveku – prvá písomná zmienka pochádza z roku 1250, keď papež Inocenc IV. vo svojom liste z Lyonu odkázal územie cisterciáckemu kláštoru vo Velehrade. Odvtedy si obec udržiava významnú pozíciu v regióne a postupne sa vyvíjala do dnešnej podoby prosperujúcej slezskej komunity, kde sa prepája historické dedičstvo s moderným životom.